TRAVEL : PRAHA
Výlet do Prahy bol plánovaný na 4 dni a zoznam, čo by sme chceli vidieť, bol viac ako len dlhý. Vždy si rada pozerám, čo všetko sa dá vidieť a viem si aj na papier spísať zoznam s otváracími hodinami, aby som mala prehľad, kam sa treba vybrať skôr a čo ešte počká. Samozrejme si robím aj približné trasy, aby to bolo plynulé a nebehali sme ako splašené myši.
Náš výlet začal ešte omnoho skôr, a to hľadaním hotela... Keďže sme šli dvaja rodičia, dieťa a babka, tak je celkom náročné nájsť izbu pre 3 dospelých a 1 dieťa. Navyše, ak sme chceli aj polohu čo najbližšie k centru. Vyšlo to na Hotel Cube, ktorý ponúkal apartmán v prijateľnej cene ( prijateľná aj s ohľadom na to, že za dve menšie izby v niekorých iných hoteloch by sme dali aj dvakrát toľko, ako sme dali za tento obrovský skoro 100m2 apartmán).
A takto už vyzeral harnonogram výletov v Prahe :)
Prvý deň 17.07.2024 (streda)
Cesta do Prahy v smere od Trenčína
Vyrážali sme z domu okolo 11:10h. Šli sme trasou od Trenčína smerom na Brno. Pri Brne sme boli okolo obeda a spomalenie z dôvodu kolony nás neminulo. Z druhej strany však bola omnoho omnoho omnoho dlhšia kolóna, ktorá doslova stála a mala niekoľko kilometrov. Po ceste nás chytil trochu hlad, tak sme zastavili pri prvej možnosti, kde nás napadlo odbočiť, čo bolo KFC... Aspoň to bolo kura... Pred Prahou nás ešte chytlo ďalšie spomalenie skrz množsvo áut, ale okolo piatej večer sme dorazili na náš hotel.
Náš apartmán nás doslova ohromil, ale všetko, čo sa týka hotela bude v ďalšom článku čoskoro TU.
Medzi prvou zaujímavou vecou, čo nám padla do oka bola neďaleký podnik s názvom "řízkárna". Pri hoteli sme mali aj "kavárna", po ceste aj "presekárna"... A nejak v rámci zábavy sa došlo až k "t-rexárna"... Ale tu sme samozrejme nenašli, ale hľadali sme ju ozaj všade a bavili sme sa na tom celý čas pri každom názve končiacom na "-árna", ako aj "kolárna" či "popelárna". Situačná komika tohto výletu, resp. jedna z mnohých.
Slovanský ostrov a šľapacia lodička
Keďže bolo zamračené, ale teplé počasie, vybrali sme sa ešte von, čo je v našom okolí. Po chvíli sme sa dostali k Slovanskému ostrovu a boli tam tie šľapacia lodičky... Keďže to bola jedna vecí, na ktoré sme chceli ísť, tak sme začali hľadať, kde sa to dá požičať. Určite si túto zábavu nenechajte ujsť.
Moe osobné odporúčanie je, nechoďte tam v minisukni! Naa vode fúka, priebežne sukňu podfukáva a je to také vtipné a zároveň komplikované si držať suknu a pedálovať zároveň. No trapas, ale dá sa to zvládnuť. Nabudúce určite radšej kraťasy!
Loďku máte na hodinu a my sme nevedeli, ako rýchlo vieme prejsť a kam všade sa dostaneme. Akurát sme nesmeli ísť za žlté bójky. Dá sa ísť okolo celéh ostrovčeka, na ktorom su aj labude a boli aj mláďatá. Boli aj kačky a malé káčatká. A čosi ako bobor, ale malo to dlhý tenký chvost. Nejak sme pedálovi rýchlo a prešli sme to za polhodinu... Tak sme dali kolečko ešte raz. Keď sme vyšli na brehu z loďky von, ešte nejakú tú chvíľu sa nám nohy podšmykávali akoby stále pedálovali a vyzeralo to riadne smiešne.
Reštaurácia Zlatý had
Keď sa tak človek prechádza a pozerá ako sa okolo Vltavy ľudia zabávajú a ešte medzi tým pedáluje lodičku sem a tam, tak mu riadne vyhladne. Podľa recenzii na internete sme si vybrali túto reštauráciu a boli sme viac ako prekvapení... Čo nás úplne dostalo v článku čoskoro TU.
Pražský orloj
Ako sme tak po večery chodili po uličkách, dostali sme aj k najväčšej klasike - Pražský orloj. Vidieť ho odbíjať 22:00h bolo nádherné a nachvíľu, kým vyhrával, všetko stíchlo, aby si všetci užili tú nádheru. Toto je určite "must have" v Prahe.
Druhý deň 18.07.2024 (štvrtok)
Po skvelých a pohodových raňajkách sme sa vybrali smerom na hrad. V sme po ceste mali jednu pamietku za druhou... Jedna krajšia ako druhá! Karlov most a jeho atmosféra s hudbou, maliarmi a ich obrazmi, šperkami má nádhernú atmosféru. Ak máte čas a chuť, určite sa pristavte a vychutnajte si ten pohľad do mesta, na hrad, na sochy...
Postupne sme šli uličkami zdobenými malými a väčšími obchodíkmi s najrôznejšou ponukou. Od rôznych sklenených pohárov, cez čokoládovňu, pivárne, oblečenie až po drevené dekoračné valčeky či okienko, kde stačí zazvoniť a vybrať si drink (akurát, keď my sme zvonili, nikto nepriešiel... zrejme nás odpísali ako príliš unavených a nevhodných pre drink). Našla sa aj talianská reštaurácia, ale my sme chceli už prísť na hrad a jednoducho si aj konečne sadnúť a dať si vodu či kávu.
Pražský hrad
Posledné schody boli najťažšie, ale len čo sme ich vyšli, ukázal sa nádherný výhľad na Prahu. To je niečo, čo Vám vezme dych a iba nemo sledujete, kam až dovidíte. Potom si uvedomíte, koľko stáročia už v Prahe ten výhľad existuje a môžete s veľkou pokorou a úctou k histórii pokračovať ďalej.
Musím priznať, že hrad nebol jedným z pôvodných plánov, keďže deťom tá história až tak nehovorí a nevedia ju doceniť... Nakoniec si tam však našiel niečo aj náš malý... Samozrejme, ani tu nebola "t-rexárna" (veľmi sa smejem).
Velká jižní věž katedrály sv. Víta
Na hrad sa nedali kúpiť lístky online a dal sa vziať iba okruh hradom. Týmsme už nemohli ozaj malého trápiť a unudiť ho. Na vežu bolo samostatné vstupné, tak sme ju vyšli... Idete dokolečka a stále hore. Keby som si pred vstupom dnu pozrela, že je to 287 schodov! Isto by som nešla! Ale keďže som ju nevidela, tak sme si ju všetci vyšľapali až hore... Ale ten výhľad! Stojí za to a určite, aj keď nepôjdete celým hradom, sem choďte a premôžte sa. Po ceste vidno aj takú miestnosť pre zvonárov s vybavením a aj zvony. Dokonca sme mali pár minút do celej hodiny a už sme počkali, čo ten strojček hore urobí... Najprv to začalo točiť jednou kľukou, pridala sa \'dalšia, niečo iné sa rozkývalo... A o chvíľu to akoby urobilo klik a všetko sa zastavilo... Nuž zvony sa tam zrejme neozvú, ak majú ľudí vo veži. Pri veľkosti zvonov to je asi dobre, lebo my hore by sme chytili infarkt a tí na schodoch by isto ohluchli... Určite by som ešte pri nejakej návšteve Prahy rada počula, ako sa tie zvony začnú kývať a odbíjať.
A šli sme ďalej okolo katedrály a natrafili na zmrzlinu. Mali aj sorbet, takže sme si všetci vybrali po jednom kopčeku a trochu sa osviežili.
Padol nápad pozriež si aj zlatú uličku, ale tá bola v rámci okruhu. Takže tentokrát sa nám to nepodarilo, ale nejaký romantický víkend isto znesie aj okruh, ktorý si potom budeme vedieť vychutnať.
Cez záhrady sme sa vrátili na naše misto prvotného výstupu a úžasu, no a pobrali sme sa druhou cestou smerom dole. A na križovatke bolo napísané, že smerom ďalej, tak hore (smer Petřín), je zrkadlové bludisko. Malému sa nápad zapáčil a šlo sa. Znova, ak by nám niekto vopred povedal, ako ďaleko pôjdeme, tak by sme isto nešli až tam... Človek sa aj dosť nachodí, kým sa ozaj dostane až hore. Keďže bola horúčava a boli sme smädní, tak na vodu sme sa celkom dlho načakali.
Zrkadlové bludisko
Babka nám hovorila, ako bola v Prahe ako dieťa a to bludisko si pamätá. Bolo veľké a dlho sa z neho dostávali, nakoneic aj obrovská miestnosť so zábavnými zrkadlami...
Mne sa hore páčil ten klasický kolotoč, to bola paráda. Sú tu aj toalety za poplatok. Nájdete aj nejakú kávu. Ako sme to tam hore prechádzali, ukázala ešte ďalšia vyhliadka a ďalšie schody... Ale tam sme už nešli. Chceli sme pedsa veľké bludisko. To je o ničo ďalej... Zaplatili sme si vstup a vošli dnu. Malý bol úplne v očakávaní, čo to bude a keď vošiel, až zastal, kam má ísť...
Keďže dieťa si pamätá veci inak, aj toto bludisko bolo v podstate na otočku a miestnosť so zrkadlami bola tak na niekoľko pár ľudí a bol koniec. Malého ale tie zrkadlá tak bavili, že sa smial a smial a všetko chcel ukázať, ako v ktorom vyzerá... Malý si to skvelo užil. Akurát nám babka zostala sklamaná, keďže z detstva si to pamätala inak... To sú tie naše detské oči, keď je všetko obrovské, nekonečné, zázračné...
Lanovka?
Smerom dole sme našli lanovku. Len sme tam akosi nevedeli dobre trafiť na tú stanicu, ale nakoniec sa to podarilo. Aj časovo by to sedelo... Aj kávu by sme stihli... Ale automat bol iba na hotovosť, nie na kartu (resp. platba kartou v tú dobu nebola dostupná) a my sme nemali žiadnu českú hotovosť so sebou... Takže pokračovali sme pešo. Toto bol ozaj jediný prípad, kedy sme potrebovali české peniaze v hotovosti.
Po ceste dole sme šli akoby sadom stromov... Dostali sme sa až k detskému ihrisku, škôlke s bazénom... A drahého šľapky sa rozpadli! Spodná podrážka mu úplne odpadla, ale dobre, že tá vrchná časť podrážky stále držala, tak
Reštaurácia Pork's
Chytil nás hlad a po ceste sme mali túto reštauráciu, ktorá mala vysoké hodnotenia na internete. Čo tu však je v každom jedle je lepok či laktóza, takže to treba zohľadniť, ak si vyberiete túto reštauráciu. Tiež by som upozornila, že na českej strane je tiež lepok ako číslo 1, ale laktóza je ako číslo 6, čo mi chvíľu trvalo, kým som si uvedomila a prestala hľadať našu laktózovú 7. Porcie dávajú veľké, tiež si treba objednať s rozvahou.
Čašník, ktorý nás obsluhoval, hovoril o tom, ako celý deň hovorí hlavne v angličtine a v tej časti Prahy majú Čechov a Slovákov sa turistov, pretože k nim chodia hlavne zahraniční turisti.
Trdelník so zmrzlinou
Určite mi potvrdíte, že táto sladkosť je určité povinné chutné klišé, ktoré milovníci sladkostí majú ako jednu z povinných výletových jázd.
V jednodnom obchode mali aj futbalové dresy, ale nemali malého vevľkosť.... Pri chodení sme ale našli obchod, kde mali aspoň futbalový vrch z dresu Českej republiky, tak už si ho kúpili a doma tak môžeme či už pri hokeji alebo futbale fandiť aj Čechom.
A už sme sa pobrali na hotel, nakoľko po toľkom chodení to jednoducho chcelo sprchu.
"Turecký obchodík"
Prišiel večer a šli sme do mesta. Prechádzali sme cez uličky a prišli sme na Václavské námestie. Je tu tžnica, kde sa už balili posledný predajcovia... A je tu aj taký malý obchodík s farebnými dverami akoby premiestnený z Turecka... A našiel sa tu futbalový dres Brazílie s číslom 10! Tak... No čo Vám poviem... Ak máte chalana, ktorý má rad futbal a hokej, rátajte, že hlavný suvenír, ktorý si bude chcieť doniesť budú dresy.
Reštaurácia Divine
Na večeru sme mali rezervovaný stôl v reštaurácii Divine, keďže som chcela niečo ľahšie... No celý deň som nejedla a akosi mi to najprv ani nedochádzalo ešte skrz stále sálajúce teplo z každej budovy, ulice, kameňa... Pre mňa ako jašteričku, ktorá sa vždy rada vyhrieva to bolo veľmi vítané. Ale zvyšok mojej družiny z toho vôbec nadšený nebol a stale sa chceli niekde ochladiť.
V reštaurácii nás usadili a našla som si tu naozaj skvelé víno! Skvelé pre mňa znamená, že bolo ozaj sladké! Ak ste vinár, tak tu majú veľa suchých vín, ale tie ja nemusí a jedno sa tam predsa len anšlo aj pre mňa.
Na úvod sme mali uhorkový pohárik, akoby smoothie, ktoré chutilo dospelým... Takže mne ešte zostalo aj to malého. Pri voľbe jedál sme boli presne rozdelený na dva tábory, kde prvábčasť si dala teľací tatarák s kúskami laníža a tá druha (teda ja a malý) si dala tuniakový steak s homárou umáčkou. Nakoniec to zaklincovalo tiramisu.
V tejto reštaurácii bola obsluha veľmi milá, ústretová, ochotná, servis bol ozaj skvelý. Ale čo sa týka jedla v pomere k cene, to mi neprišlo, žeby malo stáť až toľko. A to som bola už aj v originál zážitkovej reštaurácii.
Takže posádka bola hladná a šlo sa späť k Zlatému hadovi na už ozaj večeru.
Divine si vyskúšajte vo dvojici, dajte si čas, vyberte si viac jedál a uvidíte, čo mi napíšete. Každopádne vyskúšať ju treba, keďže je to niečo iné, ako bežné české klasiky.
Tretí deň 19.07.2024 (piatok)
Raňajky boli znova oddychové. Akosi mi zrušili náročné programy a prehliadky a celkovo vstávanie skoro ráno s cieľom vidieť, čo najviac... Ak ste skôr môj štýl, kde chcete vidieť všetko a všade a ste schopný behať od svitu do mrku po plánovanej trase, tak asi chápete, že som zostala trochu nervózna, čo sa takýmto tempom vôbec stihne. Ak ste typ, ktorý chce pomalé raňajky a výlet si jednoducho vychutnať, chápete členov mojej družiny, že mi veľa veci zoškrtali. Každý sme nejaký, však?!
Metro
Prvou zástavkou bola neďaleká zástavka metra, keďže malý chcel vyskúšať jazdu metrom. A po druhom uchodenom dni už necheli šľapať pešo do múzea. V metre by som prijala na niektorých meistach viac šípo k s označením, kam mám ísť ako to majp aj vo Viedni v metre.
Národné múzeum a Detské úzeum
Budova je nádherná a dnu je to tiež riadna paráda. Lístky sme kúpili online rovno aj spolu aj detským múzeom.
Bol tu podmorský svet, zvieratá, kamene... Ale nejak sme už nestihli dinosaurov. Akurát len jedna socha dinoša bola v darčekovom obchode... A druhého si zabezpečil malý od babky, aby mu ho kúpila v darčekovom obchode múzea. Darčekový obchod je spojený s kaviarňou a majú aj koláčiky.
My sme najprv šli na poschodia, a potom nás to posielalo na poschodia -1 a smerom dole. Medzi týmto a detksým múzeum písalo, že je prechodová chodba... Tak túto chodbu musíte vidieť! Je tam video, najprv vesmír, tak sa obraz začne hýbať a postupne ako sa staval aj Praha... A nakoniec aj ukážky s vojny a ďalšie. To video trvá asi 10minút a celá chodba je ako jedna veľká obrazovka.
Vyšli sme pri reštaurácii, ale akurát sme mali tak 15 minút, kým nám začne vstup do detského múzea, kde si vstup objednávate na presnú hodinu. Už v múzeu sme zistili, že je to zjednodušené múzeum pre deti. Hneď na úvod deti hádžu loptičky do steny a buď sa im vytvára melódia, alebo kryštál či iné. Môžu si zahrať hry, poslať papierik trubicou, kde fúka "silný vietor", môžu ovonať rôzne pachy (napr levanduľu), pozru si ako sa šíri zvuk, je tam guľa, kde sa premieta orzprávka o zlatom meči a mnoho ďalších. Na konci je aj knižnica, kde si môžu čítať knižky či nechýba ani tvorivý kútik.
Na toto všetko sme minuly aj skoro štri hodiny.
Na ďalšiu atrakciu v poradí sme znovsa využili metro. Páčil sa mi dôvod, že to je kvôly malému, inak by sa všetci prešli.
Plavba loďou po Vltave
Jednou z vecí, ktoré alý chcel, bola plavba loďou. Lístky sme kúpili v po ceste z hotela do reštaurácie Divine, kde sa nám prihovorilodievča po slovensky! A predstavte si, že to bola Američanka zo štátu Ohio a študovala v Košiciach, preto vedela po slovensky! Tieto šialené náhody mám osobne veľmi rada. A ešte Ohio, kde by som aj ja mala mať nejakú rodinu, len sa nám ešte nepodarilo nájsť tú našu vetvu.
Plavbu sme stihli a aj miesto hore sme našli, takže sme mohli všetko pozorovať. Najlepší bol malý, ktorý asi po piatich minptach zahlásil, že bx si chel hrať hry na mobile, lebosa nudí. Nuž, mal smolu. Chcel plavbu loďou, tak sme sledovali okolie.
Prišiel aj čašník, ktorý vybavoval objednávky a malý dostal horúcu čokoládu. priniesli horúce mlieko a čokoládu na paličke! Jednoducho romiešať a vypiť. Z tej Vltavy je na okolie taký iný pohľad.
Plavba trvala hodinu a dobre sme si posedeli.
Vystúpili sme z lode a vzali to prvou uličkou do centra, čo boola Parížska ulica.
Múzeum čokolády
Po ceste k múzeu kovoých figurín bolo ešte múzeum čokolády. Keďže po ceste na hrad sme boli v čokoládovni, ale nákup sme chceli riešiť cestou späť z hradu... No šli sme inou cestou a už nákup nebol, tak sme šli sem. Čokoládu máme zrejme všetci radi. V každej miestnosti je nejaká zaujímavosť, ktorú si viete vyskúšať, môžete sa tam fotiť, sú tu aj ochutnávky čokolády... No paráda! A v obchodíku sme si pozreli ako sa vyrávajú cukríky a povyberali sme si rôzne maškrty.
Majú rôzne čokolády, aj čokoládové pivo či víno, aj natočia čokoládu do kelímka!
- natočená čokoláda - vynikajúca! je ale veľmi tekutá, takže sme ju dali doma do ľadničky a je to ako tie malé ledovky, ale omnoho jemnejšia, krémovejšia, kakaovejšia... no lepšia.
Prešli sme sa do hotela aj s čokoládovými nákupmi a pripravili sa na večer. Ešte bolo v pláne múzeum s legom, možno múzeum ilúzii, múzeum koových figurín a chcela som ísť ešte do Paladia a ak by vol čas aj do múzea komunizmu.
Po ceste k hadovi sme mali múzeum lega, ale nakoneic sme tam nešli. Pozreli sme si lega v ponuke, ktoré mali na predajni... Vstupné je celkovo akosi v Prahe všade vysoké, tak sme toto múzeum vynechali pre tentokrát a posunulo sa na zoznam pr budúcu návštevu Prahy.
V múzeu ilúzii nás tiež odradila cena a hlavne to, že malého to vôbec neoslovilo. A tak sa nám aj toto múzeum posunulo na ďalšiu návštevu, ale to skôr len vo variante pre dvojice.
Ale môzeum kovových fugurín už muselo byť. Aj na mne videli, že ďalšie škrty by mi už trhali očami od seba (smejem sa).
Múzeum kovových figurín
Hneď pri vstupe nás veselo uvítali, že môžeme všetko fotiť a chytať a odporučili nám aj mašinku, kde si môžeme urobiť fotku, ktorú tá búdka prerobí a je to zábava.
Toto múzeum má dve poschodia a uvidíte kadejaké postavičky. Malý chcel hlavne Bumblebee-ho, ale nakoniec chcel aj autá, kocúra včižmách a všetko možné.
Výsledok bol, že sme boli všetci neskutočne nadšení a stanovili sme to, za najlepšie múzeum celej Prahy! Dokonca na poschodí je kopa stavebníc Merkur a môžete si stavať, čo len chcete!
Ak si pozriete tie sochy, tak je to ozaj riadny kus práce.
My sme tam strávili cez hodinu, kým sme si všetko pochytali. A dá sa vytiahnuť aj kladivo patriace Thorovi. Aj kapitán Jack Sparow sa vie pdoeliť o meč. Aj votrelcovi sa hýbe chrbtica. Aj na mercedese sa otvárajú dvere. A športiak aj hučí a štartuje. |No vyskúšajte a uvidíte.
Taktiež na poschodí si viete vyskladať svoje nové meno, mne vyšlo ,,bronzový mstitel z popelnice", čo všetkých najviac pobavilo.
Hlad nás posunul ďalej a môžete hádať, kde sme my asi tak skončili... Presne tak, Zlatý had.
Každý deň bolo vidieť ako behajú malé smetné autíčka a ozaj všetko dookola vysypávali, aby to tam bolo čo najčistejšie. Videli sme ich aj cez deň, aj v noci.
Štvrtý deň 20.07.2024 (sobota)
Po skvelých raňajkách bol plán ísť do zoo... Avšak iba plán. Kým sme prišli do zoo, bol čas obeda a nebolo možné vôbec nikde zaparkovať. Po ani neviem akej dobe, keď sme prešli všetky označené varianty parkovania, že sú stále plné, sme to nakoniec odpískali a vybrali sa na cestu domov.
A dobre sme urobili! Ani sme nevyšli z Prahy a už jedna nehody, druhá nehoda, pokazené auto... Takže kolóna. Potom sa to trochu rozbehlo, ale nie veľmi a diaľnia bola viac ako preplnená. Medzi Prahou a Brnom už by to zrejme chcelo aspoň 4 prúdovku v každom smere. A Brno znova kolóna, takže sme to hodili do mapy a tá nas preiedla Brnom, takže sme boli o niečo rýchlejší ako keby sme stáli v kolóne.
Domov sme prišli po šiestej večer a výlet zavŕšili objednaním večere v štýle sushi.
ZÁVER
Praha je nádherné mesto, ktoré určite treba vidieť. Človeka tam zaskočí, koľko rôznych jazykov tam počuje, ale nie čestinu. Na niektorých miestach ani nie je český čašník.
Nám ešte zostávajú na ďalšiu návštevu múzea a zoo a dostala som odporúčnie aj na dom medúz.
Tiež po ceste sme mali Uherské Hradište, kde mi ukázalo Kovozoo, neďaleko Letecké múzeum Kunovice a ešte jeden park, kde sa deti zoznámia aj s dulnikmi.
Čo mi ešte odporúčate vidieť v Prahe? Budem rada za Vaše odporúčania.
Ďakujem za prečítanie a zdieľanie môjho článku.
Viac fotiek nájdete na mojom Facebooku čoskoro TU.
Výber naj momentov v reel na mojom instagrame čoskoro TU.
