RHODES 2022 : Prvý výlet a Zoo

októbra 21, 2022

RHODES 2022 : Prvý výlet a Zoo

FOTO : Všetky práva vyhradené.

Od Údolia motýľov je viacero tabúľ, ktoré Vás navedú práve do tejto Zoo, ktoú som náhodne našla na internete a veľmi som sem chcela ísť, pretože sa tu dali kŕmiť lemury a nevidela so zatiaľ nikde inde možnosť dostať sa k osobne až k lemurom.

Cesta do zoo je obkolesená čiernymi stromami... takme ržiadna zeleň... Dôvod sme sa dozvedeli od jednej z pracovníčok v zoo... Takže čítajte :)

PARKOVANIE

Parkovisko.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Pred zoo sa nachádza pomerne malé parkovisko, ale miesta tam bolo viac ako dosť. A ako takmer všade na tomto ostrove, bolo aj toto parkovisko bezplatné. Z parkoviska je nádherný výhľad do údolia, kde je vidno dom a menšiu zrejme vinicu. Bolo to nádherné, že napriek tým všetkým čiernym stromom sa tu našla aj zeleň.

Pohľad z parkoviska.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

VCHOD

Predtým než vstúpite si môžete pozrieť sochu pštrosa s nápisom z kamienkov FARMA OF RHODES.

Hneď pri vstupe, pri mieste, kde sa predávajú lístky, sa nachádzajú poličky s kelímkami - v jednych je kukurica a v druhých je zelenina. Pani pri pokladni Vám s lístkami dá mapu areálu a vysvetlí, že kukurica ide pre kŕmenie pštrosov a pre divé sviňe. Zelenina ide pre všetky ostatné zvieratá. Kúpili sme si jeden kelímok s kukuricou a jeden so zeleninou. Nech už to nakŕmime všetko a uvidíme, čo sa bude diať.

Pred vstupom - pravá strana.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Pri vstupe je hneď fontána a otvorené priestranstvo, kde vidíte presne podľa mapy, ktorú ste dostali pri vchode, kadiaľ máte ísť... Vyberáte sa ľavou stranou, resp. ľavou cestou...

Nie sú tu žiadne kalsické chodníky. Keďže tu je celkom suchá zem, tak si prechádzkou po farme viete dosť zaprášiť topánky. Moje sandálky sa trochu zaprášili už v Údolí motýľov a tuto na farme sa úplne dorazili... Čo ale človek neurobí pre zvieratká, však?!

A slide sme... Prvou zastávkou bolo kŕmenie pštrosov...

Pred vstupom - ľavá strana.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Pozerám na toho vtáčika, ktorý je výrazne vyšší ako ja... trepe si krídelkami... Naťahuje zobáčik... A mňa hneď vetdy napadlo, či ma nejako necvakne... Možno sa budete smiať, ale osobne som pšstrosa nikdy nekŕmila a nevedela som, aké to je... Zobák to má slušný a krk silný, takže minimálne by to cvaklo alebo čo... Ale nakoneic som sa odhodlala a podarilo sa!

Mapa zoo.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Odporúčam dlaň úplne vystrieť a na ňu si dať dosť kukuricu. Ak mu urobíte mištičku, tak si dajte ozaj veľa kukurice. Pštros tm proste doslova hodí ten zobák, niečo skusne a niečo popadá naokolo z toho, ako tam tresol ten zobák. Ak už máte málo kukurice v dlani vo forme mištičke, vie ten zobák trochu cviknúť... Cítiť to, ale je to len také rýchle cvak, že to zacíte a hotovo. Nie je po tom cvaknutí ani odtlačok, ani nič... Mňa to hlavne prekvapilo a z toho som sa viac zľakla, že som to nečakala...

Kŕmenie pštrosov.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Kŕmenie bolo super, no je to rešpekt. Už na pohľad má veľmi silné nohy a minimálne by som nechcela, aby ma kamsi od tej ohrady odkopol.

Kelímky pri pokladni
s jedlom pre zvieratá.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Medzi Vami a pštrosmi je plot ako vidíte na fotke, aby pštrosy neušli. Je to ale dosť nízko, tak aj dieťa môže skúsiť nakŕmiť pštrosa, ak bude chcieť. Prípadne ten pšstros sa rád natiahne za kukuricou aj nižšie s jeho dlhým krkom.

Fontána.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Ďalej sme šli okolo Rhea a emu, ale boli vzadu, takže ich veľmi nebolo dobre vidieť... Skrývali sa v tieni... V tom teple sa im ani človek nečuduje. Aj keď podľa môjho gusta mohlo byť aj teplejšie, ale kto už o mne čosi viete, tak poznáte, že moje ideálne teploty začínajú od 40 stupňov vyššie.

O niečo ďalej nás na ľavej strane už čakali kozičky a somáriky. Zeleninka sa im páčila celkom dosť, hlavne tie kozičky boli akési hladné. Kďže sme boli ani nie v polovici, nemohli sme im dať vyžrať kelímok a pre ostatné zvieratá by sme už nemali nič. Každému trošku a šli sme ďalej.

Ja a somárik.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Šialená ovca túžiaca po kukurici.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

A šli sme ďalej, kde sa objavila šialená ovca! Drahý mal kelímky a myslel si, že chce kúsok zeleniny... Ten ale vypľula a odžrala kúsok z kelímka s kukuricou, pričom bola zavesená na plote... A samozrejme aj trochu kukurice. Tak sme vyskúšali dať oba kelímky, ktorý si vyberie a len kukuricu chcela. Keďže pri vstupe nevraveli, či táto ovca môže kukuricu a tiež nemáme vedomosti, či je to pre ovcu vhodné jedlo, tak sme šli ďalej... Ten šialený výraz za kukuricou sa nedá zabudnúť :D

Milujem tie chvíle, kedy nečakáte nič zvláštne a zrazu je tu bláznivý príbeh o šialenej ovci zavesenej na plote iba pre radosť z jedenia kukurice.

Ak nekton viete, či ovca môže jesť kukuricu, určite mi to napíšte do komentára. Trochu sa vzdelať v tejto oblasti nebude na škodu, ak by som sa ocitla v ďalšej zoo s ovcou bažiacou po kukurici.

Divé svinky.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

A pokračujeme ďalej okolo divokých sviniek... Mali tam svoj domček a keď videli, že prvá dostala kukuricu... To ste mali vidieť ten doslova nálet sviniek, aby dostali kukuricu... Zjavne im to chutí. Ale ruku som im nedávala ani som ich nekŕmila z ruky... Skôr som to hádzala a oni si to už našli a všetko vyčistili... Lepšie ako tieto naše vysavače :D

Boli tam aj malé... Tie boli zlaté... Bežkali si a pozerali s tými malými chvostíkmi... Ale asi takmer všetky mláďatá su milé... Či? :)

A bol tam aj jeden obrovký, megaveľký, total absolútne ozrutný kanec. Ešteže spal za domčekom a nejak nič nevnímal... Toho by som nechcela mať len tak pri sebe... Je to ozaj veľký kus zvieraťa a stačilo by, aby sa mi rozbehol oproti...

Svinky sa teda tiež nakŕmili.

Kone a poníky... Kto by ich nemiloval... Nádherné zvieratá a tak som musela jednoducho vyškrabkať tohto poníka. Bol nádherný a na slnku vyzeral, akoby bol zo zlata či z rozprávky.

Ja a poník.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Z jedla však veľmi nadšený nebol... Tak po chvíli sa vrátil späť do chládku, odkiaľ pozoroval, čo sa dialo naokolo... Možno si aj zdriemol.

A dostali sme sa až ku poslednej klietke na druhom konci zoo... Okolo boli nasadené banány! A nad klietkou bola veľká sieť... Takže áno, konečne sme boli pri lemuroch.

Dnu sa ísť nedalo, bolo zamknuté... Zvonku sa nedalo vidieť nič... A to som pozerala až mi skoro oči vypadli... Ale nič. Tak sme prešli okolo celej ohrady...

Ja a ťava, sme tam dve :D
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Vzadu za ohradou sa nachádzali nejaké ťavy. Myslím tie zvieratká s hrbom. Tiež si dali zeleninky, ale inak boli tiež unavené a druhá ani neprišla na zeleninku a spala v tieni... Ťava vie byť trošku uslintaná, takže ak jej dávate z ruky, majte niekde aj servítok, aby si potom ruku utreli. O chvíľu zmizla aj tá druhá v tieni jedného z prístreškov, ktoré tam mali.

Odrazu sa vynorila pred klietkou nejaká pani a pred klietkou stál ešte jeden pár... Vravela, že zvieratá majú akurát siestu, ale môžeme ísť pomaly dnu.

Banány.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Z kelímka sme mali vybrať jablká, tie majú najradšej. Kelímok sme nechali na stolíku v predklietke (poznáte to - najprv máte prvú bránku, cez ktorú vojdete dnu. Je to malý priestor, ako mini klietka. A musíte ísť ešte cez ďalšiu bránku, aby ste sa reálne ocitli až v klietke so zvieraťom. Ak to má nejaké meno, tak mi určite napíšte do komentára.) . A šli sme dnu... Pani zo zoo nám ukázala, kde práve oddychujú... Už som sa nečudovala, že ich nebolo vidieť...

Mohli sme ísť pomaly k dom lemurom, ktoré tam mali... Tie male ručičky si postupne brali a hrýzli jabłka. Boli neskutočne zlatí obaja... Pani zo zoo nám upozornila, že nič padnuté nemáme dvíhať. Lemury to pokladajú za svoje a nemá sa to chytať.

Petal som sa, či majú párik lemurov. Pani povedala, že sú to dvaja chlapci... Ro či dva dozadu sa aj cez zoo prehnal obrovský požiar... To sú tie čierne stromy a takmer žiadna zeleň, ktorú som Vám spomínala a ukázala na niektorých obrázkoch... Zvieratá popúšťali z klietok, aby sa zachránilo, čo sa mohlo a samozrejme, aby zvieratá mohli aj samé bežať... Bohužiaľ, dievča sa už nevrátilo, iba chlapci sa vrátili. Takže namiesto troch lemurov majú teraz dvoch.

Banánovník.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Neviem si predstaviť ten pocit, ked jediné, čo môžete urobiť, je pustiť zviertá a dúfať, že sa zachránia... Požiar to musel byť ozaj obrovský, ak si prejdete tie vnútrozemné cesty, tak všetko uvidíte... Vyzerá to meistami ako niekde na vzdialenej planéte, kde je iba čierna zem a modré nebo.

Veľmi som chela fotku s lemurom... Ale samozrejme, môj mobil si pvoedal, že mu je asi príliš teplo a nejak si zabudol tie urobené fotky ukladať... Takže mám len svoju ruku s lemurom. Ale lepšie niečo ani nič a predsa, pri ďalej návšeteve prídem do tejto zoo určite znova a urobím si tu najkrajšiu fotku.

Takže skúste nechodiť poobede cez najväčšie horúčavy, aby ste ich videli sa blázniť a behať. Vraj sú veľmi živí a hraví obaja.

Moja jediná fotka s lemurom.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Chvíľu sa dalo ešte zostať v klietke, tak som zostala a nakoniec som aj tak musela ísť... Siesta je jednoducho siesta. Ůplne tomu rozumiem... Asi som tiež nejaký polovičný lemur :D

Ďalej sme pokračovali v smere prehliadky... Bol tu vchod, kde sa dalo vojsť a dostať k tým kozičkám, ktoré som Vám už ukazovala, že sme ich kŕmili zeleninkou.

Vošla som dnu a hneď niektoré pribehli, či niečo dobré pod zub mám. Lenže ja som kelímky nemala. To ste mali vidieť, keď vošiel drahý s dvoma kelímkami. To bola šou! Predstavte si : muž vojde do ohrádky s kozami a á v ruke dva kelímky s kŕmením pre zvieratá. Len čo zavrie dvere/bráničku a otočí sa, tak vidí, že nemá kam ujsť. Hneď tam bolo aspoň 7 kôz a niektoré na neho vyskočili s kopýtkami a naťahovali sa po zeleninke. Nuž, muž medzi kozami nemá šancu :D

Jeden mal chvostík hora a druhý
si na chvostiku sedel.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Drahého úplne ozbíjali o všetku zeleninu, čo mal... Keďže bol tam aj cap a tiež sa nebezpečne približoval... Cap bol celkom veľký a s tými rohami by vedel ublížiť.

Aj sa ten cap celkovo prechádzal takým gangsterským štýlom, že človek nevedel, čo od neho čakať... :D

Mne sa podarilo uchmatnúť nejaké kúsky mrkvy, ktoré popadali pri zbíjaní. Takže prišli tie malé kozliatka a tie sa aj pekne dali pohladkať.

Na plániku sme si vcimli, že by dnu mała byť aj korytnačka... Bolo tam len jedno jazierko a hľadali sme ju teda poriadne... Hra ,,Kde je Walldo" sa môže úplne schovať oproti tejto schovávačke. Ale nakoniec sme ju našli, vyzerala ako jeden z balvanov, ktorých tam bolo ozaj kopec.

Kozliatka boli celkom veselé a pobehovali hore-dole. AJ na forke vidste, že jedno hladkám, ale za mnou sa hneď blížila zrejme mama koza, pretože toto kozliatko potom odviedla preč.

Ja a kozliatko.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Takže toto ohrádka bola veľmi zábavná a získali sme ďalšiu zábavnú story, ako je muž ozbíjaný kozami. Nuž nie je koza ako koza. :D

Ako sme ili ďalej a pozerali zvieratká, dostali sme sa k srnkám! No bohužiaľ, žiadnu zeleninku sme už pre nich nemali... Aj téglik nám tie kozy ukradli.

A ide sa k srnkám.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Nabudúce by som šla medzi kozy ako na posledné meiste, keďže od nich sa so zeleninou už neodchádza... Ani s téglikom.

Bol tam aj nádherný jeleň s obrovským parožím... Stál však tak zle skrz slnko, že sa nedalo ho odfotiť... Takže na nádherného jeleňa sa musíte ísť pozrieť osobne.

Zajo.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Ďalší bod výbeh pre dikobraza... Bolo tam kopec dier a nikde nikto... Len som si v duchu vravela, że defam, że to zvieretko nevybehne spoza jeho ohrádky a nenaštve sa... Dikobraz, pokiaľ viem, nie je práve najprítulnejšie zvieratko. Ale škoda, že skz horúčavu ho vôbec nebolo vidno... Ani len jeden pichliačik...

Na konci je niekoľko klietok, kde sa nachádzajú asi škrečkovia, zajace a ďalšie zvieratká... Majú tu aj páva...

Povedzme škrečok.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Tie škrečky stále behali hore-dolu, stále v pohybe... Ak ste mali doma nejakého škrečka, tak isto viete, o čom hovorím... Boli veľmi zlaté, ale bližšie sa k ním ísť nedalo. Predpokaldám, že by celkovo návštevníkom rýchlo ušli z rúk a kto by ich už len našiel, však?!

Zajace boli tiež dosť živé a skákali si k jedlu a do domčeka. Bolo to veselé...

Páv.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Za týmito klietkami bolo ďalšie malé jazierko a na ňom si plávala... Určite by ste to ani náhodou neuhádli... Čierna labuť! Bola nádherná! Jednu som obdivovala už v Zlínskej Zoo, ale bola ďaleko... Táto bola určite bližšie a plot bol len symbolický... Dotyky však nechcela, aj sa držala o niečo viac vzadu, kam sa nedalo ísť.

Never, či sa dá kniekam ísť, kde by sa dala vôbec čierna labuť pohladkať... Alebo zrejme labuťe nebudú tak celkom na hladkanie len tak v zoo. Ak viete o hladkaní labutí, tiež mi to určite dajte do komentára. Bolo by to úžasné nové dobrodružstvo.

Čierna labuť.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Za všetkými týmito úžasnými zvieratkami sa nachádza aj detské ihrisko s niekoľkými možnosťami pre deti ako sa zabaviť. Dospelý si môžu sadnúť pod strom na zavesenú sedačku alebo postáť v tieni vysokého stormu, ktorý tam bol...

Hneď vedľa ihriska je reštaurácia, kde sa dá sadnúť a najesť sa. Ak si sadnete smerom k ihrisku, tak vidíte svojho drobca ako sa hrá a vychutnáte si v rámci možností aj nejakú maškrtu. AK sa dáte na druhú stranu, uvidíte viac do zoo. Takže to už je na Vás. Medzi špecialitami, ktoré tu ponúkali, bolo aj pštrosie vajce. Ešte som nikdy nejedla pštrosie vajce a vraj je veľmi chutné...

Sedenie pod stromom.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Z toho tepla som však bola akurát smädná a tiež tak aj zvyšok mojej posádky... Rozhodli sme sa pokračovať ďalej, na ďalšie atrakcie, na ďalšie miesta na tomto úžasnom ostrove...

Pri východe je aj domček so suvenírmi, kde si môžete kúpiť napríkald hrnček, flašku, pávie pierka a rôzne iné veci. A rovno oproti tomuto domčeku sa nachádzajú krídla! Áno, to sú tie krídla, ktoré mám hneď na prvej fotke a ešte jednu pre priomenutie pridávam aj sem nižšie.

Nejaká rodinka sa tam celkom dlho fotila, aj žena, aj dieťa, aj muž... Všetci si dali niekoľkokrát kolečko... Tak som musela chvíľu počkať... V mojej posádke zhodnotili, že krídla sú iba pre mňa a mojich chlapcov takéto veci neťahajú... Hlavne, nech už ideme.

Ale urobili mi krosnu fotku s křídami, tak som potom neriešila ani to, że som si v obchodíku so suvenírmi vôbec nič nekúpila.

Moje krídla v zoo.
FOTO : Všetky práva vyhradené.

Opúšťame zoo s veselými zážitkami a ideme na ďalšie nádherné miesto... A pre mojich chlapcov to znamenalo, že sa konečne ideme najesť do reštaurácie pri mori...

Čítajte ďalej ako pokračoval náš výlet a čo som v ten deň ešte videla...

A na záver si ešte vychutnajte aj ďalšie zábery z tejto zoo :